Franse pou lavi w ap viv nan Kebèk

Gichè SAAQ la. Apèl Hydro-Québec la. Pwofesè pitit ou a. Kontra kay la. Lèt ou t ap pote sou ou tout semèn nan. 162 vrè konvèsasyon, repete awotvwa anvan yo konte toutbon.

Kòmanse pale — gratis Konvèsasyon an anvan — kat memwa yo ekri tèt yo poukont yo.

Konvèsasyon pèsonn pa anseye

Gichè kote se yo ki gen pouvwa a

SAAQ la nan senkyèm mwa règ sis mwa a: orijinal, pa fotokopi; yon tradiksyon sètifye; gichè ki di w « vous » nan yon pwovens ki di « tu » — epi w soti chak fwa ak yon lis egzak.

Telefòn nan, san anyen pou w montre

Hydro-Québec, ak vwa w sèlman: non w eple sou liy lan, premye bòdwo ivè a ki triple, aranjman peman ou negosye ou menm — ak nimewo konfimasyon ki egziste sèlman si w repete yo.

Lekòl pitit ou — se ou ki paran an

Bulletin nan dekode paj pa paj, orthopédagogue nan eksplike anvan mo a fè w pè, fòm sortie scolaire a siyen ak konesans — ak reyinyon difisil ou te mande a, san w pa bese tèt.

Kontra kay la

Depi vizit la rive nan bail la: sa k ladan l, konbyen chofaj koute an janvye, règ depo yo — yon seri sis misyon ak Lorraine, mèt kay ki respekte lokatè ki poze kesyon.

Antre nan klas franse — an franse

Enskri nan francisation se deja yon konvèsasyon an franse: tan plen oswa tan pasyèl, alokasyon pèsonn pa t di w la, ak lèt gouvènman an ou resi li jouk nan bout.

Franse okenn liv pa mansyone

« Tu veux-tu un café ? » Doub « -tu » a, dépanneur a, pantoute, c'est correct — kebekwa vivan kafe a ak boutik kwen an, ak moun ki pa janm pale ak ou tankou pwofesè lekòl.

Tout kat lavi a isit la

Se pa yon lis vokabilè: se kote, ak yon moun dèyè chak kontwa. Chak domèn anba a se misyon ou ka antre ladan yo jodi a.

Ekri sa w bezwen — « lekòl », « lisans », « chofaj » — epi w tonbe nan sèn ki anseye l la.

Li rankontre w kote franse w ye a

Chak sèn gen echelon depi premye mo yo rive nan istwa konplè. Menm kontwa ki mande yon debitan senk mo a ap mande w yon negosyasyon ennan apre.

Konvèsasyon ki pa janm vire an angle

Nan vrè Kebèk la, yon ti ezitasyon epi tout konvèsasyon an pase an angle — e franse w pa janm jwenn chans li. Isit la, sa pa ka rive.

Èd nan lang pa w

Konvèsasyon an se an franse. Èd la — endis, koreksyon, sa mo sa a te vle di — rive nan lang pa w.

Moun k ap anseye w yo

Se pa titè: se pèsonaj IA ak metye, kontwa, opinyon ak diznèvan nan menm gichè a. Yo di w « tu » nan kafe a, « vous » nan gichè a, epi yo pa janm janm vire an angle.

Nathalie — Québec
NathalieQuébec · brasserieSalut ! Tu veux-tu une table ?
Lorraine — Québec
Lorrainepropriétaire · le bail
Chantal — Québec
ChantalPostes Canada
Ginette — Québec
GinettedépanneurTu veux-tu un sac ?
Réjean — Québec
Réjeangarage
Gilles — Québec
Gillescafé du Vieux-Québec

Lavi w an franse nan Kebèk kòmanse awotvwa.

Pratike SAAQ la anvan SAAQ la, pwofesè a anvan pwofesè a, telefòn nan anvan telefòn nan. Gratis pou kòmanse — san kat, sèlman vwa w.

Ou gen aksè deja? Ouvri app la →